:: Školský rok 2024/2025

Dňa 16.4. sme my ako žiaci 9.ročníka mali možnosť zúčastniť sa exkurzie Krakow-Osvienčim. Na túto exkurziu som sa veľmi tešila a zaujímala ma. Najprv naša cesta skoro ráno viedla do starobylého mesta Krakow, kde sme navštívili pamiatky. Naša druhá zastávka boli koncentračné tábory. Bolo to veľmi silné a smutné, byť na miestach, kde sa udiali takéto strašné veci. Som rada za túto skúsenosť.

Leonor Bafalluy Gesti (9.A)

Exkurzia do Osvienčimu a Krakowa bola veľmi zaujímavá a náučná. Dozvedela som sa veľa vecí, o ktorých som doteraz nevedela. Krakow má fascinujúcu históriu a nádherné historické pamiatky. Návšteva Osvienčimu bola veľmi vzrušujúca a poučná. Osudy trpiacich ľudí sa mi hlboko zaryli do mysle a vyvolali vo mne zmiešané pocity. Boli to momenty, na ktoré nikdy nezabudnem.

Alithea Dukovská (9.B)

Návšteva Osvienčimu bola zážitkom na celý život. Téma holokaustu vo mne vzbudzovala obrovský rešpekt už vtedy, keď sme sa o nej učili na hodinách dejepisu. Vidieť tie hrôzy na vlastné oči však posunulo naše vnímanie na úplne iný level. Kráčať po podlahe, na ktorej 80 rokov dozadu niekto prežíval najhoršie chvíle svojho života, mi dalo pocit, aká dôležitá je tolerancia, rešpekt inakosti a mier vo svete. Možno veľa ľudí váha, či tam má ísť, či to zvládne alebo nie. Ak prežívaš rovnakú dilemu, moja rada je: Choď a spoznávaj! Tak ako nám bolo povedané priamo na mieste: „Ten, kto nepozná minulosť, je predurčený si ju zopakovať“.

Veronika Oboňová (9.C)

Za tých deväť rokov sme zažili niekoľko exkurzií, výletov. Úprimne, pri niektorých si ani nepamätám, o čom vlastne boli. Hlavná bola väčšinou cesta autobusom tam a naspäť. Ale teraz to bolo iné. O exkurzii sme vedeli niekoľko rokov. S touto témou sa stretávame neustále. Už ako deti formou dokumentov na rôzne výročia, teraz najmä na hodinách dejepisu. Ako malý chlapec som nechápal, prečo sa to vlastne dialo a teraz, keď sme s týmito zverstvami z histórie dobre oboznámení, som vedel, že toto zanechá odtlačok v každom z nás. Auschwitz. Už pri vstupe zavládol chlad a atmosféra cintorína vás silno objala okolo krku a nechcela pustiť, až kým ste nesedeli znova v autobuse – do Birkenau. Možno to na mne nebolo vidno, ale tam na mňa doľahli tie posledné tri hodiny chôdze pomedzi všetky tie budovy dýchajúce dejinami. Rozsiahlosť areálu, bezmocnosť, ktorú som cítil a všetka tá krutosť, ktorá nás pozorovala z každej strážnej veže, na to nikdy nezabudnem. Bol to jednoznačne náš najdôležitejší zájazd v priebehu základnej školy, ale nepáčilo sa mi to. Nikomu sa to nemôže páčiť. Bolo to emotívne, výklad ma zaujal, ale odchádzal som znechutený. Hanbil som sa. Za to, k čomu viedli všetky tie roky objavov, vynálezov a rozvíjania kultúr na našom svete. Ku krutej smrti len za to, že si niekto povedal, že ste iný a že musíte byť vyškrtnutý. Toto sa vám nesmie páčiť. Toto musíte vidieť a nezabudnúť.

Richard Velgos (9.D)