:: Školský rok 2023/2024

Tvorivosť predstavuje v modernom edukačnom procese významný zdroj rozvoja osobnostného potenciálu žiaka. Stáva sa pre žiaka dôležitou vlastnosťou. Každý žiak je prirodzeným spôsobom tvorivý. Vyučovanie môže v silnejšej či slabšej miere tvorivosť rozvíjať. Dôležité preto je vychádzať pri diagnostikovaní zo stanoviska, že tvorivosť nie je vopred daná vlastnosť len niektorých žiakov, ale každý žiak má istý stupeň tvorivosti a tvorivosť sa dá do značnej miery rozvíjať.

            Podstatou tvorivosti je novosť, tvorba nového produktu alebo modifikácia známeho produktu novým spôsobom. Tvorivý produkt sa vyznačuje sviežosťou, originalitou, nezávislosťou od predlohy (nejde o napodobeninu alebo kompilát). Druhou podmienkou tvorivosti je, že jej produkt je užitočný. Slúži rozumnému účelu, je akceptovateľný, prijateľný, hodnotný. To znamená, že nestačí vytvoriť niečo nové, musí sa splniť aj druhá požiadavka, aby produkt bol užitočný. V opačnom prípade ide o nepraktickú vec, často o bláznivý, ale nepoužiteľný nápad.

Osobnosť žiaka mladšieho školského veku sa pod vplyvom zmenených vonkajších a vnútorných podmienok stále vyvíja a formuje, zdokonaľujú sa všetky zložky jej štruktúry – schopnosti, temperament, charakter i záujmy. Je orientovaná extrovertne a významnejšie sa prejavuje individualita osobnosti. V mladšom školskom veku je týmito všetkými zložkami štruktúry ovplyvnená tvorivá osobnosť žiaka.

Detské JA psychológovia M. Homola a V. Ščepichin v roku 1972 vysvetlili ako integrujúce  a rozvíjajúce sa, pričom potvrdili, že sa stáva nezávislejším na okolité vplyvy. Avšak obraz o sebe u mladšieho školáka je závislý na hodnotení iných a ovplyvňujúci jeho školské úspechy a neúspechy. Porovnávaním seba s druhými sa formuje ideálne JA, teda obraz o tom aký by som chcel byť. Koncom obdobia mladšieho školského veku žiak porovnáva ideálne ja s reálnym ja. Obraz o sebe a sebahodnotenie i hodnotenie žiaka ľuďmi, ktorí sú preň autoritou, ovplyvňujú vývin sebadôvery. Potreba sebauplatnenia a úspešnosti sa vyvíja medzi 5. až 9. rokom.

Žiaci so silnou potrebou po úspechu vyhľadávajú činnosti, súťaženie, majú tendenciu primerane riskovať. Čím je mladší školák úspešnejší, tým je jeho ašpiračná úroveň vyššia. Avšak ašpiračné ciele musia byť pre žiaka reálne. Až vtedy žiak dosiahne čiastočný úspech, ktorý je dôležitý pre ďalšie formovanie osobnosti.

Hlavnou kompetenciou v oblasti postojov vo výtvarnej výchove je tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu, aby pri každej edukačnej téme volil svoje vlastné, teda autentické riešenie, a postupne formuloval svoj estetický i hodnotiaci názor. Formovanie takéhoto prístupu je dôležitým momentom edukácie, ktorý vyvažuje prevažne propozičné a konvergentné myslenie.

PhDr. Anna Hyrjová